Rast a vývin stromov
Ontogenéza stromu začína najčastejšie zygotou, bunkou vzniknutou splynutím dvoch pohlavných buniek. Niektoré stromy sa však rozmnožujú vegetatívne, napríklad poliehavými výhonkami. Zygota sa postupne delí a vzniká embryo. Rýchlosť jeho vývinu závisí aj na vonkajších podmienkach, pri drevinách trvá v priemere viac než rok. Embryo je ukryté v semene, ktoré mu poskytuje ochranu, výživu a nezriedka (napr. u javorov) sa podieľa aj na jeho rozšírení. Stromy majú veľkú nadprodukciu semien - napríklad breza vysadená na ploche jedného hektára vyprodukovala až 103 miliónov semien. Niektoré dlhovekejšie rastliny ich však vyprodukujú podstatne menej, napríklad dub len 250 000. Klíčivosť semena je takisto ovplyvnená nielen druhom dreviny, ale aj vonkajšími podmienkami. Niektoré semená (napr. topoľa) sú schopné vyklíčiť hneď po dozretí, iné potrebujú najprv istý čas vegetovať vo vhodnom prostredí.
Po vyklíčení sa na výhonku nad povrchom pôdy objavia najprv útvary známe ako klíčne listy. Pri ihličnatých stromoch je klíčnych listov viacero a majú ihlicovitý tvar. Všetky listnaté stromy sú dvojklíčnolistové, preto sa u nich objavujú dva klíčne listy. Klíčne listy sú často tvarovo odlišné od obyčajných, tzv. asimilačných listov, ktoré sa objavia až neskôr.
Charakteristickým znakom mladých drevín je intenzívny výškový rast. Ten môže byť nepretržitý - počas celého roka, alebo s prestávkami v obdobiach vegetačného pokoja. Najviac novej hmoty pribúda vo dne (66 %), zvyšok v noci (34 %). Najintenzívnejší rast vykazujú stromy zhruba v desatine svojho života, potom sa začína postupne spomaľovať. Keďže stromy sú dlhoveké, pohlavne dozrievajú neskôr ako krátkoveké rastliny. Pomaly rastúce druhy začnú prvýkrát plodiť až v tridsiatom-štyridsiatom roku života, buk a jedľa takmer až v päťdesiatom roku. Nie všetky druhy kvitnú a plodia každý rok, závisí to od ich druhu, ale aj od podmienok okolia, napríklad znečistenia prostredia. Napríklad hrab alebo jarabina kvitnú a plodia každý rok, smrek raz za tri až štyri roky, dub za päť až šesť rokov a buk raz za šesť až osem rokov. Kvety stromov možno zjednodušene rozdeliť na vetroopelivé a hmyzoopelivé. Ihličnany netvoria pravé kvety a mechanizmus ich oplodnenia je odlišný, ako u listnatých rastlín.